Donatella di Pietrantonio - Tá,čo sa vracia

31.05.2019

Vydavateľstvo: Inaque 2018

Preklad: Adriana Šulíková


⭐️  ⭐️ ⭐️ ⭐️ ⭐️ / ⭐️ ⭐️ ⭐️ ⭐️ ⭐️


Asi najlepšia kniha z vydavateľstva Inaque, ktorú som čítala.

Našťastie, kým som sa k nej dostala, tak som aj celkom zabudla na anotáciu. Tá totiž prezrádza veci, ktoré ma v knihe nakoniec prekvapili.
Príbeh je napísaný v prvej osobe vo forme spomínania hlavnej postavy, ktorá je prezývaná Arminuta - Tá, čo sa vracia.
Mám pocit, že kniha skôr popisovala udalosti a nevyjadrovala priamo pocity hrdinky, a ak, tak nanajvýš prerozprávané z pohľadu jej dospelého ja.
Napriek tomu, že je autorka Talianka, udalosti v jej knihe by sa pokojne mohli odohrať aj u nás na Slovensku. Veľmi dobre zvládla kontrast medzi dostatkom, v ktorom hlavná hrdinka vyrastala a chudobou, v ktorej sa narodila a po trinástich rokoch mala znovu žiť. Na základe tohto kontrastu si čitateľ uvedomí rozdiely vo vzdelaní a prístupe k životu medzi týmito vrstvami.
Zároveň ukazuje aj to, ako niekedy dospelí v snahe ochrániť dieťa pred krutou pravdou, spôsobia zbytočným zamlčiavaním v jeho duši zbytočnú neistotu a zmätok.
Arminuta navyše vie, že sa vracia k svojej biologickej rodine, avšak nedokáže ju tak vnímať, lebo jej členov prakticky nikdy nevidela.
To je pre mňa jeden z mála realistických pohľadov na takúto situáciu, keďže v mnohých prípadoch sa v beletrii vyskytujú ľudia, ktorí nájdu stratenú, nikdy nevidenú rodinu a odrazu s ňou majú neskutočne pevné vzťahy. Tuto bolo pekne ukázané, že rodinné puto sa vytvára na základe spoločne stráveného času a dlhodobom definovaní rol medzi jednotlivými členmi.
Je to kniha tak na jeden večer a aj napriek ťažkej téme je napísaná ľahko a podľa mňa osloví ako staršie, tak aj mladšie ročníky.
Tričko a inšpirácia na čítanie knihy od Martinusu.