Donatella di Pietrantonio - Tá,čo sa vracia
31.05.2019
Vydavateľstvo: Inaque 2018
Preklad: Adriana Šulíková
⭐️ ⭐️ ⭐️ ⭐️ ⭐️ / ⭐️ ⭐️ ⭐️ ⭐️ ⭐️
Asi najlepšia kniha z vydavateľstva Inaque, ktorú som čítala.
Našťastie, kým som sa k nej dostala, tak
som aj celkom zabudla na anotáciu. Tá totiž prezrádza veci, ktoré ma v knihe
nakoniec prekvapili.
Príbeh je napísaný v prvej osobe vo forme spomínania hlavnej postavy, ktorá je prezývaná Arminuta - Tá, čo sa
vracia.
Mám pocit, že kniha skôr popisovala udalosti a nevyjadrovala
priamo pocity hrdinky, a ak, tak nanajvýš prerozprávané z pohľadu jej
dospelého ja.
Napriek tomu, že je autorka Talianka, udalosti v jej knihe
by sa pokojne mohli odohrať aj u nás na Slovensku. Veľmi dobre zvládla
kontrast medzi dostatkom, v ktorom hlavná hrdinka vyrastala a chudobou,
v ktorej sa narodila a po trinástich rokoch mala znovu žiť. Na základe
tohto kontrastu si čitateľ uvedomí rozdiely vo vzdelaní a prístupe k
životu medzi týmito vrstvami.
Zároveň ukazuje aj to, ako niekedy dospelí
v snahe ochrániť dieťa pred krutou pravdou, spôsobia zbytočným zamlčiavaním
v jeho duši zbytočnú neistotu a zmätok.
Arminuta navyše vie,
že sa vracia k svojej biologickej rodine, avšak nedokáže ju tak vnímať,
lebo jej členov prakticky nikdy nevidela.
To je pre mňa jeden z mála
realistických pohľadov na takúto situáciu, keďže v mnohých prípadoch sa v
beletrii vyskytujú ľudia, ktorí nájdu stratenú, nikdy nevidenú rodinu a
odrazu s ňou majú neskutočne pevné vzťahy. Tuto bolo pekne ukázané, že
rodinné puto sa vytvára na základe spoločne stráveného času a dlhodobom definovaní
rol medzi jednotlivými členmi.
Je to kniha tak na jeden večer a aj
napriek ťažkej téme je napísaná ľahko a podľa mňa osloví ako staršie,
tak aj mladšie ročníky.
Tričko a inšpirácia na čítanie knihy od Martinusu.