Josef Rubáš - Laila

23.06.2019

💃💃 / 💃💃💃💃💃


Vydavateľstvo:  Kniha Zlín 2019

Táto kniha ma zaujala kvôli obálke a kontroverzným recenziám. Najskôr 5 hviezdičiek a potom 1. Na jednej strane nadšenie na inom sklamanie z prvých 100 strán. Musím povedať, že Laila je autorovou prvotinou a ku tým mám špeciálny prístup. Laťka je samozrejme nízko a knihu odkladám, iba ak je to fakt nanič. A tu je pravda niekde uprostred.
Občas sa zamýšľam, ako je to s editormi vo vydavateľstve. Lebo táto kniha nie je zlá. Mohla byť príjemným béčkom. Stačilo podľa mňa len pár zmien. Na druhej strane môže byť, že toto je už verzia po škrtaní a silnom editovaní a niekedy môže byť tvrdohlavý sám autor a nedať na rady.
Neviem.

Samotné tajomstvo okolo dvojníčky Laily a pravej Lucie je podľa mňa zaujímavé. Adam je dobre vyrobená postava a musím povedať, že ma jeho príbeh naozaj zaujal a chcela som vedieť, ako sa to celé rozuzlí.

Kde je teda v tejto knihe s nádhernou obálkou zádrhel, pre ktorý odo mňa nedostane vyššie hodnotenie?

Ak by som nebola knižný masochista, ktorý číta aj potom, ako ho príbeh a štylistika sklamú, je možné, že by som patrila k skupinke 100 stranových. Dej sa pekne rozbieha, máme načrtnutú Lailu a Adama, no odrazu poskočí dopredu a to dokonca na udalosti zo záveru knihy. Čitateľ si na Adama nestihne zvyknúť, ani s ním sympatizovať a už mu tam niekto prehľadáva byt. Pasáž od strany 19 po stranu 67 by som ja osobne zaradila až do tretej časti, čo je okolo strany 356 (kniha má 495 strán), lebo v úvode zavadzia a ruší. Spadá presne do tej 100 stranovej hranice, kedy ešte podľa mňa môže trochu autor ťahať čitateľa za nos a navodzovať atmosféru. Na týchto stranách nám mal ukazovať Adama a Lailu, poprípade nás miasť Luciou a farebnými tobolkami. Smola.

Medzi malé nepríjemnosti patrí kapitola Žena za pět tisíc (str. 122-125). Sú to asi najzbytočnejšie 4 strany v knihe. Je to scéna v lietadle, kde chlapík rozmýšľa, že si kúpi sexicu, keď zrazu jednu vidí prechádzať pomedzi sedadlá. V celej knihe sa chlapík vyskytne už len raz, keď si Laila spomína, aký bol v lietadle slizký. Myslím, že je to všeobecne najzbytočnejšia kapitola na svete. Jej zbytočnosť podčiarkuje aj to, že je z pohľadu chlapa, ktorého meno sa už nikde v knihe nevyskytne.

Potom ma to ale bavilo a až na pár nepríjemností to bolo cca po stranu 370 OK.

Čo sa ale stalo na strane 370, pýtate sa? Otravné retrospektívy. Asi mali navodiť akýsi umelecký efekt, ale mne osobne liezli na nervy a spomaľovali mi dynamiku textu. Čím bližšie bol záver, tým častejšie sa vyskytovali. Je lepšie dej napísať chronologicky a nie potom silene dopisovať vety a dej v spomienkach postavy. Možno je to zaujímavý postup, ale v tejto knihe ma skôr rozčuľoval ako nadchýnal.

SPOILER ALERT

Napr. Adam sa chce zbaviť Laily, pripravuje sa na to, dáva jej tabletky do nápoja. Čitateľ čaká, že ona umrie, všetky Adamove ďalšie úvahy a činy tomu nasvedčujú. 40 strán nás nechá v tom, že je po nej. A potom odrazu spolu vychádzajú na dvor a mávajú susede, pričom vedú ten najnudnejší rozhovor ako vystrihnutý z romantického románu.

Ja ako čitateľ som zmätená. Čo sa stalo? Je to spomienka? Ale chronologicky nesedí, lebo Laila nesmela chodiť von a Adam nevie, že v ten istý deň, ako ju chcel odpraviť, stretla susedu.

Je to predstava? Ak áno, prečo to tam autor nenapíše?

No a potom zistíme, že vlastne dej pokračuje, ale autor sa zjavne neobťažoval s chronológiou, aby si nemusel vymýšľať tie situácie alebo čo. A tak najskôr nechá čitateľa stranu-dve tápať a potom z rýchlika vysvetlí, že Laila Adama ešte pred tými štyridsiatimi stranami presvedčila, nech ju nezabije.

KONIEC SPOILERU

Inak celkovo ten záver je také akčné sci-fi Béčko, kde zlé postavy pripomínajú záporákov z komixu. Motívy ich konania sú takmer neuveriteľné, naivné a pritiahnuté za vlasy, ale nejak silno mi nevadili. Skôr mi vadil presladený romantický americký happyend.

A ešte jeden postreh k Laile. Spomína sa, že má mať ako geneticky modifikovaná osoba špeci schopnosti. Tešila som sa, že to bude niečo na štýl Ghost in the shell, krásna a nebezpečná, no v skutočnosti ju nikdy nevidíme reálne konať. Iba raz niečo rýchlo píše v čudnom programe na kompe. Inak sa o jej schopnostiach iba hovorí a všetky jej dôležité rozhodnutia sú sprostredkované dodatočne a nezaujmú. Jediné, čo Lailu vidíme v knihe robiť je, že trištvrtinu času spí alebo odpadáva, je pekná a vkuse sa lepí na Adama. Spí ešte aj v najakčnejšej časti knihy, kedy ju Adam s vyvrtnutým členkom trepe hore rebríkom a ona nie, že by liezla sama, ale sa na neho ešte viac zavesí. Mne osobne bolo jedno, čo s ňou bude, aj keby ju nechal tam pod rebríkom, možno by sa mi to aj viac páčilo.

Aj keď som k nej nemala žiadne sympatie, zaujímalo ma, ako autor vysvetlí jej vznik a tak. A to tam bolo, takže som spoko. Udalosti a súvislosti sú na konci vysvetlené veľmi sucho. Mohli byť vysvetľované postupne v deji, ale budiš.